schlumpf

Onedlho sa zase začne predvolebný cirkus a voliaci aj volení sa budú tváriť, že nadchádzajúce voľby zmenia veci k lepšiemu. Ale ide to tak už vyše dvadsať rokov a v podstate sa toho veľa k lepšiemu nezmenilo. Niektorí občania rezignovali a stala sa z nich najpočetnejšia voličská skupina – nevoliči. Ako to teda je, funguje náš volebný systém, alebo nefunguje? Kde je chyba? A je vôbec niekde?

Komu súčasný stav vyhovuje a komu nie
Na prvý pohľad je zrejmé, že výsledky volieb a následné plnenie volebných programov (ak vôbec boli nejaké prezentované) by nemalo väčšine bežných občanov vyhovovať. Okrem krátkodobého politického marketingu je absolútna väčšina zákonov a opatrení zjavne nastavovaná tak, aby bežní ľudia mali stále menej a museli stále viac platiť a pracovať. Taktiež je vidieť, že systém vyhovuje „kapitálotvornej vrstve“, pre ktorú sa píšu zákony tak, aby jej príslušníci mali stále viac na úkor bežných občanov. Prečo teda bežní občania podporujú strany a politikov, ktorí pre nich v podstate už celé desaťročia nič nerobia?

Spolok páchateľov a ich obetí
Aj takto by sa dala nazvať v skratke súčasná politická scéna. Ľudia si dookola volia páchateľov, ktorí ich potom znova vykorisťujú. Ale poučenie v ďalších voľbách nepríde, kolotoč sa stále opakuje. Spravidla stačí obmeniť figúrky, zmeniť názvy politických strán a pravo-ľavý cirkus sa opakuje.

Keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zrušili
Toto je obľúbený argument presvedčených nevoličov. Milí nevoliči, voľby zrušiť nemôžu, pretože potom by sa už nemohli hrať na demokraciu. A potom by už padol posledný argument a opodstatnenie existenie tohto spoločenského systému. Voľby teda niečo zmeniť môžu, ale v prvom rade sa ich treba zúčastniť a nenechať sa zmanipulovať!
Znechutení nevoliči sú najväčším problémom demokracie. Oni totiž voliť zo zásady nechodia, prípadne tí aktívnejší z nich hádžu do urny neplatné volebné lístky. Myslia si, že keď voliť nepôjdu, lebo zo súčasného systému sú znechutení, tak niečo zmenia. Malo by to fungovať na princípe, že keď „im tam už nikto nepríde“, tak „hádam to niekomu dôjde, že je niekde chyba“. Očakávajú teda zo strany politikov určitú sebareflexiu, že si tam niekto vstúpi do svedomia a povie si, že nízka účasť na voľbách signalizuje nespokojnosť voličov a treba niečo zmeniť. Alebo budú voľby neplatné pre nízku účasť.

Žiadna sebareflexia, žiadne kvórum
Tak a tu je logický problém! Sebareflexiu od politika nečakajte a od našich už vôbec. Aj keby sa volieb zúčastnili už iba oni a ich rodiny, tak nebudú mať nikdy problém s tým, že v podstate nemajú od občanov mandát. Ide iba o korytá, ktoré treba držať za každú cenu. Preto pri voľbách, na rozdiel od referenda, neexistuje kvórum, teda minimálna účasť ako podmienka platnosti. Voľby budú platné vždy, či sa ich zúčastníte, alebo nie.

Manipulácia naša každodenná
Áno, občania sú manipulovaní (konšpiračná teória?). Nakoľko voľby sú v demokracii jediná cesta, ako sa darebákov v politike zbaviť. V ďalšom sa pokúsim v skratke zhrnúť triky, na ktoré ľudia stále dookola naletia a preto nikdy nedôjde vo voľbách k podstatnej zmene.

Veľký kapitál proti malému kapitálu
Súčasný volebný systém, prebraný z najdemokratickejšej krajiny sveta, je založený na peniazoch. Kto má na to, aby svoj ksicht vylepil na čo najviac plagátov popri ceste, ten má šance na úspech. Na plagátoch som nikdy nevidel nejaké zmysluplné volebné programy, stačí tam dať nejaké heslo a ksicht. To stačí, len nech je toho čo najviac. A ľudia na to skočia dookola, menšie strany (s menším kapitálom) preto nemajú šancu byť zvolené. Majú menej plagátov popri cestách, nemajú na ne peniaze. Ale kde zoberú tie „úspešné“ strany peniaze na plagáty? No predsa od sponzorov! Legálne aj nelegálne – predvolebný šport už vyše dvadsať rokov je zakrývať, odkiaľ strana/politik získali peniaze na svoju kampaň. Nuž a keď strana/politik voľby vyhrá, sponzor sa prihlási a chce protislužbu – napríklad pre neho výhodné zákony, zákazky, funkcie pre seba a svoju rodinu a podobne. A občania budú zase nadávať, ako voľby nič nezmenili, zase politik preferuje iba finančné skupiny, veľkopodnikateľov a na bežných ľudí ostanú poplatky, dane a odvody. Ale kto mu kázal voliť „zavedené“ strany s veľkým kapitálom? Veď ich ľahko spozná – podľa množstva plagátov popri ceste!

Nie je koho voliť
To je argument mnohých, ktorí nejdú voliť. Nemyslím si ale, že by ste si v politickom spektre (aj malých strán, k tomu sa ešte dostaneme) nedokázali vybrať stranu, ktorej program by Vám bol ako-tak blízky. Problém je v tom, že pozeráte iba po veľkých a kapitálovo vybavených stranách.
Obľúbený argument, prečo nevoliť malé, mimoparlamentné strany je, že ak zvolíte takúto stranu a ona sa nedostane do parlamentu, tak Váš hlas sa pripočíta víťazným stranám a preto je lepšie nevoliť. Vačšiu hlúposť si ale ťažko predstaviť – veď ako by sa teda mohli z mimoparlamentných strán stať parlamentné, keď ich nikto nikdy nebude voliť preto, že sú mimoparlamentné? Je jasné, že ak by malo v súčasnosti dôjsť k nejakým demokratickým politickým zmenám, môže sa tak stať iba „zdola“, to znamená od „nezavedených“, alebo priamo mimoparlamentných politických strán. Žiadna zavedená strana už svoj tieň nikdy neprekročí, pretože je dávno zapletená v mafiánsko-oligarchickom systéme sponzorovania a gorilizmu. Keď je nejaká strana už príliš zdiskreditovaná, tak ju gorily nechajú padnúť, založia novú, do jej čela postavia figúrku, ktorá vyzerá čo najnevinnejšie a divadlo sa začína odznova. Takúto stranu spoznáte podľa toho, že hneď po jej vzniku má spravidla vysoké preferencie spôsobené drahým politickým marketingom.

Nemusím voliť stranu, ktorá vyhrá
Nikto nechce voliť stranu, ktorá nevyhrá (napríklad sa nedostane do parlamentu). A to je chyba! Mali by ste voliť volebné programy a nepozerať sa na výsledky strán. Ak sa Vám páči (aspoň trochu) volebný program nejakej registrovanej politickej strany, choďte ju voliť! A nepozerajte sa na výsledky a preferencie. Nie je dôležité, či Vami zvolená strana vyhrá, ale to, že ste využili svoje rozhodovacie právo, ktoré Vám demokracia zaručuje. Ak sa takto zachová väčšina, uvidíte, k akým veľkým zmenám zrazu príde. Ale začať musíte u seba.

Sympatický politik, nesympatický politik
Niektorí voliči sa rozhodujú aj podľa toho, ako sa im páči nejaký ksicht na plagátoch. Myslím, že toto nepotrebuje dlhší komentár – politik je v prvom rade herec a figúrka, takže ak naletíte na toto, asi si nezaslúžite ani volebné právo.

Predvolebné preferencie
Dali by sa nazvať aj „samovyplňujúcim sa proroctvom“. Nakoľko ľudia radi volia tých ktorí vyhrajú (aby neboli na strane porazených), tak strana, ktorá má odhadnuté vysoké preferencie, bude ich mať vysoké. A ako (a za čo) sa preferencie odhadnú, nechám na fantáziu cteného čitateľa. Tak sa stane, že napríklad na plagátoch popri ceste sa objaví politik, ktorého dokopy nikto ani poriadne nepozná a zrazu má odhadnuté vysoké preferencie. A idú ho voliť aj takí čo ho vôbec nepoznajú, ale nakoniec ho zvolia, keď aj iba ako menšie zlo. Poučenie – nebojte sa ostať na strane „porazených“! Porazení vo voľbách určite budete iba ak sa necháte zmanipulovať.

Záver
Ak sa volieb nezúčastníte, alebo vhodíte do urny neplatný volebný lístok, vedome ste zahodili svoje volebné právo – jedinú možnosť, ako môžete legálnym spôsobom spolurozhodnúť o osude tejto krajiny a teda aj svojom a svojej rodiny. Treba si uvedomiť, že volebné právo pre všetkých nie je samozrejmosť, ale aj to bolo treba v minulosti vybojovať.
Ak zvolíte niektorú z kapitálovo silných politických strán (spoznáte ich podľa masívneho politického marketingu), podporíte na ďalšie volebné obdobie doteraz fungujúci politický systém založený na lobbingu, oligarchii a gorilizme. K žiadnym politickým zmenám nepríde a bude sa naďalej prehlbovať priepasť medzi „kapitálotvornou vrstvou“ a bežnými, stále chudobnejúcimi občanmi.
Pokiaľ budete voliť podľa volebných programov, budete sa zaujímať o všetky registrované politické strany, nenecháte sa ovplyvniť predvolebnými preferenciami a plagátmi popri cestách, je šanca na zmenu. Tohto scenára sa oligarcia bojí najviac – že sa k moci dostanú politici zvolení ľudom, ktorých nemajú na výplatnej páske a ktorí budú robiť nezávislú politiku, dobrú pre túto krajinu a jej občanov.